CYKLOTURISTICKÁ NON STOP JAZDA 306 km
4. - 7. augusta 2011
TRNAVA – TATRANSKÁ LOMNICA INTERCAMPING TATRANEC
Trasa: TRNAVA – Hlohovec – Topoľčany – Partizánske – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica – Podbrezová – Čertovica – Štrba – Starý Smokovec - TATRANSKÁ LOMNICA
Vzdialenosť: 306 km
Priemerná rýchlosť: 26,5 km/h
Čas jazdy celkom: 14,25 hod.
Čas jazdy čistý: 11:44 hod.
Celkové prevýšenie: 2903 m
Po minuloročnej premierovej účasti som prehovoril aj ďalšich účastnikov a v petlotóne nám tak vznikla malá záhoracka enkláva. Vilo Ambra, Lucia Belánová, Ľubomír Czanner, Anton Hedbávný, Juraj Mackovič a ja. Išliel s nami ešte Lukáš Novosad a Kamil Lavor, s ktorími sme už na viacerích miestach boli spolu.
Klasický príchod do trnavy v stredu podvečer, prezentácia, nákup v meste s večerou a spať. Budíček o 03:00 a odchod o 04:00. Počasie príjemné a ako stvorené počas celého dňa na cyklistiku.
Na prvú prestávku v Hámroch som dorazil na 29. mieste z viac ako devätďesiat členného pelotónu a cítil som sa celkom v pohode. Na obedňajšú prestávku v Strážach pri Zvolene prišiel peloton pokope a špagety boli chutné a prestávka padla vhod.
Krátka prestávka spojená s ďalšim kladením vencov bola v Nemeckej a čakalo nás stúpanie na Čertovicu. Aj sem sa mi podarilo prísť v prvej tretine pelotónu a tak som mal čas na doplnenie energie vo forme zemiakovej polievky.
Pokrásnom zjazde po novom asfalte prišli nepríjemné krátke stupania až do Tatranskej Štrby a posledné kruté stúpanie na odpičívadlo pod Štrbským Plesom, počas ktorého sa mi podarilo predbehnúť zopár cyklistov.
No a záverečný rýchly úsek do Tatranskej Lomnice, presnejšie do kempu Taranec, kde nás privítali organizátori a asi najviac potešila kapustnica a teplá sprcha.
Druhý deň členovia našej enklávy navrhli iba nejakú ľahkú túru a tak som vybral asi to najľahšie čo sa dá, Predné Solisko. Vláčik na Štrbské Pleso bol maximálne plný. Lanovkou za 10 Eur hore a krátky polhodinový výstup na Predné Solisko. Po zostupe sme sa rozdelili. Časť išla lenovkou a my sme sa vydali peši ešte na mostíky a odtiaľ dole ku vlaku, ktorý bol opäť plný, nás odviezol do Tatranskej Lomnice a asi 30 minút peši do kempingu.
Tretí deň nášho pobytu, sobota, sme sa úplne porozdelovali. Ľubomír s Luciou išli na bicykloch kdesi k Javorine, Vilo sa s prieteľkou, ktorá za nami prišla, prechádzal po Sklanatom Plese, Lukáš a Tonom išli na Rysy a je s bratom Romanom, ktorý včera za nami prišiel, sme sa vydali na Terryho chatu. Šokovalo ma to, že tu bolo veľmi málo ľudí. Čakal som tam promenádu, pretože konečne po takmer troch týždňoch sústavného dažďa konečne bolo slnečno. Na Terryho chate sme si dali parené buchty, ktoré boli skoro ako od strenky. Asi preto, že sem nenosia polotovary, ale robia to klasickou receptúrou z múky. Zostup dole bol príjemný, aj keď sme stretli pomerne dosť ľudí. Nastačím sa čudovať, keď počujem ich rozhovory, ako majú v pláne prejsť až na Zbojnícku chatu a pritom sú tri hodiny popoľudní a na iba na Terryho Chatu pôjdu v lepšom prípade ešte dve hodiny. A potom, že musí zasahovať Horská služba a lietať vrtulníky.
Po príchode z Hrebienka do Sterého Smokovca sme sa poprechádzali, dali sme si kávu v kaviarni Smokovek na zákrute, kde často po túrach chodíme. Pri Dome horských vodcov práve bola slávnosť posväcsovania lán a čakanov. Pred večerom som počul lietať vrtulník a neskôr som sa dozvedel, že museli zachraňovať ženu, ktorú poštípala včela a mala alergycký záchvat a previezli ju do namocnice v Poprade. Roman ma odviezol do kempu a pokračoval rovno domov.
V nedeľu sme sa ráno pobalili. Vilo odviezol Ľuba a Luciu na stanicu do Popradu. Cestovali ešte do Makova, kde majú rezervovanú chatu a asi týždeň tam budú bikovať. Potom sme sa naložili do Viana a hajde domov.
Obed na Donovaloch, klasické bryndzové halušky, pečené koleno, zákvas... Po ceste sme vyložili Lukáša v Rišňovciach, dali sme si kávu, koláče a pokračovali domov.
Ďalši ročník za nami. Bol pekný a vytkol by som celej akcii asi iba to, že vodič sprievodného auta asi veľa s pelotonom nenajazdil a nemal cit pre tempo, takže niekedy sme mu hore kopcom nestíhali a dole kopcom nás brzdil. No a hlavne ten hluk a množstvo ľudí v kempe takých čo si kempovanie predstavujú tak, že celý deň prespia a v noci sa opíjajú a rušia celé okolie. Teší ma všetko ostané, lebo to dopadlo dobre. Celkový čas jazdy som mal o pár minút kratší a aj lepšiu priemernú rýchlosť. Takže ma teší, že ešte nie som do sterého železa a stíham v pelotone aj mladším o niekoľko rokov.
Ak by sa mi podarilo istotne pôjdem aj za rok, ale ubytovanie asi budem zvažovať inak.
Ďakujem všetkým organizátorom , viem čo to všetko obnáša a majú môj obdiv.
ĎAKUEM!
Trasa: TRNAVA – Hlohovec – Topoľčany – Partizánske – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica – Podbrezová – Čertovica – Štrba – Starý Smokovec - TATRANSKÁ LOMNICA
Vzdialenosť: 306 km
Priemerná rýchlosť: 26,5 km/h
Čas jazdy celkom: 14,25 hod.
Čas jazdy čistý: 11:44 hod.
Celkové prevýšenie: 2903 m
Po minuloročnej premierovej účasti som prehovoril aj ďalšich účastnikov a v petlotóne nám tak vznikla malá záhoracka enkláva. Vilo Ambra, Lucia Belánová, Ľubomír Czanner, Anton Hedbávný, Juraj Mackovič a ja. Išliel s nami ešte Lukáš Novosad a Kamil Lavor, s ktorími sme už na viacerích miestach boli spolu.
Klasický príchod do trnavy v stredu podvečer, prezentácia, nákup v meste s večerou a spať. Budíček o 03:00 a odchod o 04:00. Počasie príjemné a ako stvorené počas celého dňa na cyklistiku.
Na prvú prestávku v Hámroch som dorazil na 29. mieste z viac ako devätďesiat členného pelotónu a cítil som sa celkom v pohode. Na obedňajšú prestávku v Strážach pri Zvolene prišiel peloton pokope a špagety boli chutné a prestávka padla vhod.
Krátka prestávka spojená s ďalšim kladením vencov bola v Nemeckej a čakalo nás stúpanie na Čertovicu. Aj sem sa mi podarilo prísť v prvej tretine pelotónu a tak som mal čas na doplnenie energie vo forme zemiakovej polievky.
Pokrásnom zjazde po novom asfalte prišli nepríjemné krátke stupania až do Tatranskej Štrby a posledné kruté stúpanie na odpičívadlo pod Štrbským Plesom, počas ktorého sa mi podarilo predbehnúť zopár cyklistov.
No a záverečný rýchly úsek do Tatranskej Lomnice, presnejšie do kempu Taranec, kde nás privítali organizátori a asi najviac potešila kapustnica a teplá sprcha.
Druhý deň členovia našej enklávy navrhli iba nejakú ľahkú túru a tak som vybral asi to najľahšie čo sa dá, Predné Solisko. Vláčik na Štrbské Pleso bol maximálne plný. Lanovkou za 10 Eur hore a krátky polhodinový výstup na Predné Solisko. Po zostupe sme sa rozdelili. Časť išla lenovkou a my sme sa vydali peši ešte na mostíky a odtiaľ dole ku vlaku, ktorý bol opäť plný, nás odviezol do Tatranskej Lomnice a asi 30 minút peši do kempingu.
Tretí deň nášho pobytu, sobota, sme sa úplne porozdelovali. Ľubomír s Luciou išli na bicykloch kdesi k Javorine, Vilo sa s prieteľkou, ktorá za nami prišla, prechádzal po Sklanatom Plese, Lukáš a Tonom išli na Rysy a je s bratom Romanom, ktorý včera za nami prišiel, sme sa vydali na Terryho chatu. Šokovalo ma to, že tu bolo veľmi málo ľudí. Čakal som tam promenádu, pretože konečne po takmer troch týždňoch sústavného dažďa konečne bolo slnečno. Na Terryho chate sme si dali parené buchty, ktoré boli skoro ako od strenky. Asi preto, že sem nenosia polotovary, ale robia to klasickou receptúrou z múky. Zostup dole bol príjemný, aj keď sme stretli pomerne dosť ľudí. Nastačím sa čudovať, keď počujem ich rozhovory, ako majú v pláne prejsť až na Zbojnícku chatu a pritom sú tri hodiny popoľudní a na iba na Terryho Chatu pôjdu v lepšom prípade ešte dve hodiny. A potom, že musí zasahovať Horská služba a lietať vrtulníky.
Po príchode z Hrebienka do Sterého Smokovca sme sa poprechádzali, dali sme si kávu v kaviarni Smokovek na zákrute, kde často po túrach chodíme. Pri Dome horských vodcov práve bola slávnosť posväcsovania lán a čakanov. Pred večerom som počul lietať vrtulník a neskôr som sa dozvedel, že museli zachraňovať ženu, ktorú poštípala včela a mala alergycký záchvat a previezli ju do namocnice v Poprade. Roman ma odviezol do kempu a pokračoval rovno domov.
V nedeľu sme sa ráno pobalili. Vilo odviezol Ľuba a Luciu na stanicu do Popradu. Cestovali ešte do Makova, kde majú rezervovanú chatu a asi týždeň tam budú bikovať. Potom sme sa naložili do Viana a hajde domov.
Obed na Donovaloch, klasické bryndzové halušky, pečené koleno, zákvas... Po ceste sme vyložili Lukáša v Rišňovciach, dali sme si kávu, koláče a pokračovali domov.
Ďalši ročník za nami. Bol pekný a vytkol by som celej akcii asi iba to, že vodič sprievodného auta asi veľa s pelotonom nenajazdil a nemal cit pre tempo, takže niekedy sme mu hore kopcom nestíhali a dole kopcom nás brzdil. No a hlavne ten hluk a množstvo ľudí v kempe takých čo si kempovanie predstavujú tak, že celý deň prespia a v noci sa opíjajú a rušia celé okolie. Teší ma všetko ostané, lebo to dopadlo dobre. Celkový čas jazdy som mal o pár minút kratší a aj lepšiu priemernú rýchlosť. Takže ma teší, že ešte nie som do sterého železa a stíham v pelotone aj mladším o niekoľko rokov.
Ak by sa mi podarilo istotne pôjdem aj za rok, ale ubytovanie asi budem zvažovať inak.
Ďakujem všetkým organizátorom , viem čo to všetko obnáša a majú môj obdiv.
ĎAKUEM!
