Trnava - Rysy 20.7.2017
Trasa: TRNAVA – Hlohovec – Topoľčany – Partizánske – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica – Podbrezová – Čertovica – Štrba – Starý Smokovec - TATRANSKÁ LOMNICA
Vzdialenosť: 304,66 km
Priemerná rýchlosť: 25,09 km/h
Čas jazdy celkom: 15,34 hod.
Čas jazdy čistý: 12:08:00 hod.
Celkové prevýšenie: 3972 m
Krásne počasie, ráno som si dal iba návleky na ruky. Doobeda až po Hámre čiastočne pod oblakmi, takže nebolo až tak horúco.
Pelotón sa opäť rozrástol, prihlásilo sa 150 cyklistov. Z našej partie sme zostali iba dvaja. Juraj Mackovič a ja.
Tohtoročného maratónu som sa dosť obával, či ho vôbec prejdem. Tento rok som začal viac behať a na bicykli som mal najazdených 1100km a to som mesiac asi mesiac na bicykli ani nesedel.
Prechod cez Veľké Pole bol celkom dobrý.
Za Banskou Bystricou sa išlo tento rok vrchnou cestou cez Slovenskú Ľupču a Lučatín. Pri závode Biotika dostal Juraj defekt, pelotón utiekol a až do Nemeckej sme doťahovali.
Zabrať mi tradične dala Čertovica, alebo skôr príchod pod Čertovicu. Z Podbrezovej po Jarabú to nemalo konca.
Pod Čertovicou na 270-om kilometri po odchode z parkoviska našiel Juraj na kameň, hodilo ho to na zábradlie pri ceste a nohou narazil do zábradlia na moste. Vyzeralo to dosť zle, sanitka ho odviezla do nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Našťastie to nemal zlomené a okrem nohy nemal žiadne iné zranenie. Výsledok, roztrhnutý sval a asi štyri týždne liečenia. Sezóna mu zrejme skončila.
Pelotón nám medzi tým odišiel a tak som to ešte dvomi chalanmi doťahoval, cez Hybe, Východnú, Važec až po Štrbu.
Štrba - Štrbské pleso, posledné vážne stúpanie, sa išlo celkom dobre.
Pod Štrbským Plesom na parkovisku bola prestávka pomerne krátka a do Tatranskej Lomnice sa dosť letelo.
Príchod do kempu Tatranec bol tradične spojený s oslavami a striekalo aj šampanské. No ja som hľadal Jurajovú Zuzanu, pretože som nevedel či vie o jeho úraze. Telefóny mali nedostupné, ale o chvíľu mi prišla SKS-ka, že sa vracajú z nemocnice do kempu.
tento rok sme prvý krát spali v chatkách, kemp bol prázdnejší, nakoľko sa išlo o týždeň skôr a výstup na Rysy bude až o týždeň.
V piatok sme mali v pláne ísť na túru, ale Juraj musel ísť na preväz do nemocnice v Poprade a tak sme sa večer zbalili a išli sme domov.
Vzdialenosť: 304,66 km
Priemerná rýchlosť: 25,09 km/h
Čas jazdy celkom: 15,34 hod.
Čas jazdy čistý: 12:08:00 hod.
Celkové prevýšenie: 3972 m
Krásne počasie, ráno som si dal iba návleky na ruky. Doobeda až po Hámre čiastočne pod oblakmi, takže nebolo až tak horúco.
Pelotón sa opäť rozrástol, prihlásilo sa 150 cyklistov. Z našej partie sme zostali iba dvaja. Juraj Mackovič a ja.
Tohtoročného maratónu som sa dosť obával, či ho vôbec prejdem. Tento rok som začal viac behať a na bicykli som mal najazdených 1100km a to som mesiac asi mesiac na bicykli ani nesedel.
Prechod cez Veľké Pole bol celkom dobrý.
Za Banskou Bystricou sa išlo tento rok vrchnou cestou cez Slovenskú Ľupču a Lučatín. Pri závode Biotika dostal Juraj defekt, pelotón utiekol a až do Nemeckej sme doťahovali.
Zabrať mi tradične dala Čertovica, alebo skôr príchod pod Čertovicu. Z Podbrezovej po Jarabú to nemalo konca.
Pod Čertovicou na 270-om kilometri po odchode z parkoviska našiel Juraj na kameň, hodilo ho to na zábradlie pri ceste a nohou narazil do zábradlia na moste. Vyzeralo to dosť zle, sanitka ho odviezla do nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Našťastie to nemal zlomené a okrem nohy nemal žiadne iné zranenie. Výsledok, roztrhnutý sval a asi štyri týždne liečenia. Sezóna mu zrejme skončila.
Pelotón nám medzi tým odišiel a tak som to ešte dvomi chalanmi doťahoval, cez Hybe, Východnú, Važec až po Štrbu.
Štrba - Štrbské pleso, posledné vážne stúpanie, sa išlo celkom dobre.
Pod Štrbským Plesom na parkovisku bola prestávka pomerne krátka a do Tatranskej Lomnice sa dosť letelo.
Príchod do kempu Tatranec bol tradične spojený s oslavami a striekalo aj šampanské. No ja som hľadal Jurajovú Zuzanu, pretože som nevedel či vie o jeho úraze. Telefóny mali nedostupné, ale o chvíľu mi prišla SKS-ka, že sa vracajú z nemocnice do kempu.
tento rok sme prvý krát spali v chatkách, kemp bol prázdnejší, nakoľko sa išlo o týždeň skôr a výstup na Rysy bude až o týždeň.
V piatok sme mali v pláne ísť na túru, ale Juraj musel ísť na preväz do nemocnice v Poprade a tak sme sa večer zbalili a išli sme domov.